cs
Nepohřbený muž
Životopisný príbeh Imre Nagya je vlastne základným príbehom maďarských dejín XX. storočia. Bol tým prvým komunistickým vedúcim predstaviteľom, ktorý sa nakoniec stal symbolom národného vzdoru proti útlaku, ministerským predsedom, ktorý vypovedal Varšavskú zmluvu a na svoju dobu mal odvahu proklamovať demokratický systém vládnutia viacerých strán. Mnohí sa domnievajú, že úloha, ktorú zohral roku l956, nebola len obrazom vernosti k ideám revolúcie, ktoré hlásal až do svojej tragickej smrti, nebola len dôsledkom jeho cesty životom, jeho komunistického presvedčenia, či moskovskej minulosti, ale že k tomu poznaniu dospel postupne, nejakou zvláštnou katarziou, keď sa v ňom odohrali nepochopiteľné myšlienkové pochody. Hoci pre toho, kto dôvernejšie pozná jeho osud, jeho osobnosť, toho tento vývoj až tak veľmi neprekvapí. Imre Nagy vlastne čerpal iba z vlastnej životnej skúseností, poznal biedu a strádania vidieckych sedliakov, videl okolo seba krajné spoločenské antagonizmy vo svojom najbližšom okolí a poznatky, ktoré neskôr získal počas zajatia v Rusku urobili z neho ľavičiara. Pod vplyvom zážitkov z občianskej vojny a Leninom organizovanej revolúcie sa stal komunistom z presvedčenia. Ale od všeobecne známych typov fanatických revolucionárov z povolania sa v niečom vždy odlišoval, a neotriaslo ním ani povedomie vlastenectva, láska k maďarskej pôde, k maďarským ľudom, ba ani jeho internacionálne presvedčenie. Práve z týchto príčin je jeho osobnosť pre nás tak ohromujúco zložitá, keďže vždy bol ďaleko viac agrárnym politikom túžiacim po mieri a pokoji, univerzitným profesorom alebo veselým otcom, či starým otcom, ako na barikádach bojujúcim revolucionárom. Osud martýra, ktorý si nakoniec sám zvolil, vyvieral z jeho najhlbšieho vnútra, z čestného postoja človeka, ktorý sa dokázal čo najviac stotožniť s osudom svojho ľudu. Jeho spôsoby a postoje boli vždy trochu iné, ako u tzv. straníckych funkcionárov. Obraz Muža strany v jeho ponímaní bol vždy prejavom určitého osobnostného štýlu - nie len v Maďarsku, v celom komunistickom bloku. Súčasťou tohto postoja bola jeho služba ideám, namiesto posluhovania ľudom, demonštrované ako puritánstvo, asketizmus, sivo-hnedými oblekmi, či osobitným štýlom straníckej reči, s ktorou sa medzi sebou dorozumievali.(oficiální text distributora)
Více informacíO pořadu
Životopisný príbeh Imre Nagya je vlastne základným príbehom maďarských dejín XX. storočia. Bol tým prvým komunistickým vedúcim predstaviteľom, ktorý sa nakoniec stal symbolom národného vzdoru proti útlaku, ministerským predsedom, ktorý vypovedal Varšavskú zmluvu a na svoju dobu mal odvahu proklamovať demokratický systém vládnutia viacerých strán. Mnohí sa domnievajú, že úloha, ktorú zohral roku l956, nebola len obrazom vernosti k ideám revolúcie, ktoré hlásal až do svojej tragickej smrti, nebola len dôsledkom jeho cesty životom, jeho komunistického presvedčenia, či moskovskej minulosti, ale že k tomu poznaniu dospel postupne, nejakou zvláštnou katarziou, keď sa v ňom odohrali nepochopiteľné myšlienkové pochody. Hoci pre toho, kto dôvernejšie pozná jeho osud, jeho osobnosť, toho tento vývoj až tak veľmi neprekvapí. Imre Nagy vlastne čerpal iba z vlastnej životnej skúseností, poznal biedu a strádania vidieckych sedliakov, videl okolo seba krajné spoločenské antagonizmy vo svojom najbližšom okolí a poznatky, ktoré neskôr získal počas zajatia v Rusku urobili z neho ľavičiara. Pod vplyvom zážitkov z občianskej vojny a Leninom organizovanej revolúcie sa stal komunistom z presvedčenia. Ale od všeobecne známych typov fanatických revolucionárov z povolania sa v niečom vždy odlišoval, a neotriaslo ním ani povedomie vlastenectva, láska k maďarskej pôde, k maďarským ľudom, ba ani jeho internacionálne presvedčenie. Práve z týchto príčin je jeho osobnosť pre nás tak ohromujúco zložitá, keďže vždy bol ďaleko viac agrárnym politikom túžiacim po mieri a pokoji, univerzitným profesorom alebo veselým otcom, či starým otcom, ako na barikádach bojujúcim revolucionárom. Osud martýra, ktorý si nakoniec sám zvolil, vyvieral z jeho najhlbšieho vnútra, z čestného postoja človeka, ktorý sa dokázal čo najviac stotožniť s osudom svojho ľudu. Jeho spôsoby a postoje boli vždy trochu iné, ako u tzv. straníckych funkcionárov. Obraz Muža strany v jeho ponímaní bol vždy prejavom určitého osobnostného štýlu - nie len v Maďarsku, v celom komunistickom bloku. Súčasťou tohto postoja bola jeho služba ideám, namiesto posluhovania ľudom, demonštrované ako puritánstvo, asketizmus, sivo-hnedými oblekmi, či osobitným štýlom straníckej reči, s ktorou sa medzi sebou dorozumievali.(oficiální text distributora)