cs
Budujeme Slovensko
S02E04 - Ruka a prsty
Vysoké komíny dvíhajúce sa k nebu. Vyprahnutá krajinná scenéria. Pomaly otáčajúce sa obrie trubice napojené na rotačné pece. Stúpajúci dym vytvárajúci s oblakmi sivú zónu. Oproti výškovým budovám rozprestierajúce sa odkalisko. Žltá pustatina, krajina pokrytá vyblednutým, dožlta sfarbeným prachom. V pozadí komínov, povedľa horského masívu, vidno mesto: Jelšava. Mesto, v ktorom pretrváva história, pretože nič nové neprišlo. Diel sa zameriava na environmentálnu bezohľadnosť budovateľského nadšenia, ktoré má nevídané presahy až do súčasnosti. Nehľadiac na zdravie ľudí a priľahlú prírodu, bolo naplnenie hospodárskych plánov vždy národnou prioritou. Jelšavská magnezitka je jasným odkazom budovateľských snáh. Na pozadí nedávnej histórie Magnezitového závodu v Jelšave sa odhaľuje osud jedného mesta, ktoré sa po ekologickej katastrofe takmer vyľudnilo a naďalej chátra. (RTVS)
Více informacíEpizody
2. řada
Projekt 566 sedadiel
Kino Družba nebolo jediné kino na Slovensku ktoré nezvládlo zmenu technológii a prechod na digitálnu projekciu. Po 89’tom sa situácia kín začala meniť a prežilo len zopár kamenných kín. Čo sa stalo že perfektne vybavené panoramatické kino museli zavrieť? Ako sa začali meniť priority ľudí navštevujúcich kino? (RTVS)
Údolie smrti
Vyhliadková veža na Dukle bola vyvrcholením výstavby vojenských pamätníkov, ktoré pripomínajú Karpatsko-dukliansku operáciu, jednu z najväčších horských bitiek 2. svetovej vojny... Ako postupne prebiehal ekonomický úpadok, začali chátrať aj vojenské pamätníky na Dukle, vrátane vyhliadkovej veže. Symbol Dukly ako sovietsko-československého priateľstva prirodzene mizol vo verejnom priestore. Turistov ubúdalo a s nimi aj financie na stále nevyhnutnejšie opravy. Vojenské exponáty tankov, diel a inej munície v exteriéri vyhliadkovej veže sa stali obeťou vandalov a zlodejov, ktorí ich rozoberali a predávali v zberných surovinách. Dnes vďaka projektom z eurofondov sa podarilo obnoviť a rozšíriť expozície v interiéri budovy, vymenili sa vyblednuté mapy a opravila sa dlažba na vyhliadkových terasách. (RTVS)
Michalovský Černobyľ
Na jeseň v roku 1988 odštartovala pôvodne veľkolepá výstavba sídliska SNP v Michalovciach. Pôvodný plán bol vytvoriť nový domov pre vyše 40-tisíc obyvateľov. Sídlisko, ktoré nesie honosný názov podľa Slovenského národného povstania, jednej z najdôležitejších udalostí v histórií našej krajiny, kedy sme sa vzopreli voči nemeckým okupačným jednotkám, dnes prezývajú mestom duchov, panelákom po vojne, alebo jednoducho Michalovský černobyľ. Pôvodná idea vybudovať významné sídlisko s významným názvom sa premenila v trpkú realitu s pridruženým názvom podľa jednej z najtragickejších udalostí histórie, havárie Černobyľskej atómovej elektrárne. Z výkladnej skrine mesta a regiónu ostali len prázdne okná. Jediným náznakom pôvodného konceptu sú len graffiti, nasprejované “SNP” na betónovom skelete paneláka. (RTVS)
Ruka a prsty
Vysoké komíny dvíhajúce sa k nebu. Vyprahnutá krajinná scenéria. Pomaly otáčajúce sa obrie trubice napojené na rotačné pece. Stúpajúci dym vytvárajúci s oblakmi sivú zónu. Oproti výškovým budovám rozprestierajúce sa odkalisko. Žltá pustatina, krajina pokrytá vyblednutým, dožlta sfarbeným prachom. V pozadí komínov, povedľa horského masívu, vidno mesto: Jelšava. Mesto, v ktorom pretrváva história, pretože nič nové neprišlo. Diel sa zameriava na environmentálnu bezohľadnosť budovateľského nadšenia, ktoré má nevídané presahy až do súčasnosti. Nehľadiac na zdravie ľudí a priľahlú prírodu, bolo naplnenie hospodárskych plánov vždy národnou prioritou. Jelšavská magnezitka je jasným odkazom budovateľských snáh. Na pozadí nedávnej histórie Magnezitového závodu v Jelšave sa odhaľuje osud jedného mesta, ktoré sa po ekologickej katastrofe takmer vyľudnilo a naďalej chátra. (RTVS)
Srdečné pozdravy z kúpeľov Sobrance
Prvá zaznamenaná zmienka o liečivej vode v Sobranciach sa datuje k roku 1336. Neskôr ju poznali v celom Uhorsku a v čase medzi dvoma vojnami bolo miesto označované za slovenské Karlove Vary. Od roku 2004 je areál uzatvorený a chátra. Film rozpráva o sile vody, ktorá tvaruje krajinu, lieči, no i usmrcuje. Podružne tiež zobrazuje, ako človek prírode a prírodným silám (priam slepo) dôveruje, vkladá do nej nádeje na svoje uzdravenie, či uzdravenie blízkeho človeka. Deje sa to predovšetkým vtedy, keď už všetko ostatné zlyhá. Film však predovšetkým hovorí o tom, že ľuďom na verejných miestach príliš nezáleží, nevidia v nich hodnotu, hľadia predovšetkým na svoje osobné záujmy. Hovorí tiež o zásahoch človeka do prírody, zobrazuj, ako si ju berie za svoju a mení na svoju podobu. Ak však človek o nejaký objekt stratí záujem, príroda neváha a postupne si daný objekt vezme (naspäť). (RTVS)
Podobné tituly
O pořadu
Dokumentárna séria o industriálnych stavbách Slovenska.(RTVS)